Šikanujú nás denne, polícia zatýka, hovorí gruzínsky novinár

TBILISI, BRATISLAVA. Žena v nepremokavom plášti na zhromaždení máva vlajkou Európskej únie a vzdoruje prúdu vody z vodného dela. V pozadí záberu nevidno nijaké výtržnosti, ale demonštráciu, aké sa v Gruzínsku konajú už týždne.

Na masových zhromaždeniach Gruzínci protestujú proti zákonu o "zahraničných agentoch", ktorý v Tbilisi v utorok schválila koaličná väčšina.

Na každú mimovládnu organizáciu, ktorá má viac ako pätinu príjmov zo zahraničia, by zákon uvalil povinnosť označovať sa ako "organizácia pod vplyvom zahraničnej moci". Okrem toho by dal štátu právo prehľadávať priestory a skonfiškovať vybavenie organizácie.

Protesty pred gruzínskym parlamentom počas hlasovania o zákone o zahraničnom vplyve (13 fotografií)

"V posledných dňoch polícia bezdôvodne zadržala viac ako tridsať ľudí. Zadržaní vypovedali o zlom zaobchádzaní," hovorí pre SME gruzínsky novinár Teimuraz Inasaridze.

"Tucty univerzitných profesorov na protest rezignovali, stovky študentov po celej krajine vstúpili do štrajku."

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová ohlásila, že zákon bude vetovať. Zrejme však iba oddiali jeho platnosť, keďže vládnuca koalícia pod vedením strany Gruzínsky sen má dosť hlasov, aby jej veto v parlamente prelomila.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako som sa ocitla v centre boja o Čierne more (píše Petra Procházková) Čítajte 

V Gruzínsku nejde iba o sporný zákon. Jeho stúpenci a odporcovia zároveň delia spoločnosť na proeurópsku a proruskú časť.

Odporcovia ho nazývajú ruským zákonom, keďže je podobný tomu, ktorý presadil ruský prezident Vladimir Putin. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už Tbilisi vyslala signál, že je na križovatke a malo by zostať na proeurópskej ceste.

Magazín Politico v utorok informoval aj o tom, že vlády štátov Európskej únie sa snažili zaujať spoločné stanovisko k dianiu v Gruzínsku, no úsilie stroskotalo na nesúhlase Maďarska a Slovenska.

Učitelia protestujú, polícia poslala ťažkoodencov

Schválenie zákona v gruzínskom parlamente v utorok vyvolalo ďalšiu vlnu protestov. V metropole Tbilisi sa ľudia zhromaždili aj pri budove parlamentu, na ktorú nasprejovali nápisy a pokúšali sa dostať cez bariéry.

Proti davu zasahovalo veľké množstvo ťažkoodencov, v utorok podvečer sa očakávalo, že protesty budú pokračovať aj v noci.

"Po prijatí zákona je v parlamente vyhlásený červený stupeň nebezpečenstva. Nik doň nesmie vstúpiť okrem ľudí s povolením šéfa kancelárie," hovorí Inasaridze.

Šarvátka sa strhla aj počas parlamentnej rozpravy. Poslanci sa vzájomne nazývali zradcami, opozícia označila poslancov strany Gruzínsky sen za sluhov oligarchu Bidzinu Ivanišviliho, zakladateľa strany.

"Na zákone je zaujímavé, že gruzínskych spojencov na Západe rámcuje ako nepriateľov, ale vôbec nespomína Rusko, ktoré okupuje zhruba pätinu krajiny," poznamenáva v texte pre Atlantic Council analytik Nicholas Chkhaidze.

Hoci zákon v parlamente prešiel s vysokým rozdielom 84 ku 30 hlasov, zhruba 80 percent gruzínskej spoločnosti je podľa prieskumov proeurópska. Formálne je proeurópska aj gruzínska vláda, no bližšie jej je orbánovské Maďarsko či Le Penovej Francúzsko, upozornil už koncom apríla v článku v SME analytik Ján Cingel z organizácie Strategic Analysis.

Americké ministerstvo zahraničia v utorok oznámilo, že je veľmi znepokojené tým, ako polícia reaguje na masové protesty, ked použila slzotvorný plyn, vodné delá a gumené projektily.

Zákon má dostať pod tlak mimovládne organizácie a nezávislé médiá, ktoré už dnes čelia šikanovaniu a výhražným telefonátom.

"Ja aj moji kolegovia a ich rodiny počúvame vyhrážky denne. Dostávame anonymné telefonáty, hrubými slovami nás vyzývajú, aby sme sa nestavali proti zákonu a nechodili na protesty, inak ohrozujeme naše zdravie a životy. Len pred hodinou som mal ďalší takýto telefonát," hovorí pre SME Inasaridze.

Spoločné stanovisko vetovalo zrejme aj Slovensko

Magazín Politico v utorok písal o neúspešnej snahe prijať spoločné stanovisko Európskej únie a informoval o odpore Maďarska, ktoré dostalo posilu v podobe Slovenska.

Odvolal sa na nemenované diplomatické zdroje, no podobnú informáciu zverejnil na sieti X aj novinár rádia Slobodná Európa Rikard Jozwiak.

Slovenské ministerstvo zahraničia pre SME nepoprelo, že z rokovaní unikli informácie.

"Pracovné formáty EÚ nie sú verejné, návrhy, o ktorých členské štáty rokujú, sa až do okamihu ich prijatia považujú za dôverné," reagovalo e-mailom.

"Každý členský štát má nastavený vlastný mechanizmus schvaľovania návrhov i posudzovania ich vplyvov na štátne záujmy. Úniky, o ktorých píšete, znižujú dôveru medzi spolupracujúcimi členskými štátmi," pokračuje stanovisko.

Vláda Roberta Fica sa pritom na Slovensku snaží presadiť podobný zákon, ktorý by mimovládky nálepkoval ako zahraničných agentov.

Ján Cingel v minulosti pre SME zdôraznil, že gruzínsky zákon je miernejší ako slovenský, keďže ako minimum pre označenie za zahraničného agenta kladie 20 percent z celkových príjmov organizácie. Slovenský návrh predbežne ráta so sumou päťtisíc eur.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aj v Gruzínsku idú obmedziť mimovládky. Zákon je miernejší ako ten Ficov, vraví expert Čítajte 

Ide o Európu aj o voľby

Desaťtisícové zhromaždenia sa v Gruzínsku konajú už niekoľko týždňov, odkedy sa sporný "ruský zákon" opäť dostal do parlamentu. Minulý rok pritom situácia v Gruzínsku vyzerala podobne, zákon dostal do ulíc tisíce ľudí, ktorí si nakoniec dokázali vynútiť jeho stiahnutie.

Kým Európa aj Spojené štáty sa na zákon o mimovládkach pozerajú kriticky, vláde premiéra Irakliho Kobachidzeho zrejme ide aj o lepšiu kontrolu pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v októbri. Veľa mimovládnych organizácií sa podieľa na sledovaní volieb.

Prijatie zákona môže mať negatívny vplyv aj na ambície Gruzínska vstúpiť do Európskej únie, upozorňuje CNN.